Pôjdeme ďalej cestou rozumu, alebo sa vrátime k intuícii? /Avenalis/
Fyzický vesmír je iba najnižšou úrovňou niekoľkých oblastí, ktoré tvoria Existenciu.
Pre staroveké kultúry bolo toto poňatie bežné, vychádzalo z ich skúseností. Po celé stáročia pozorovali planéty a ich vplyv na človeka a Zem a všetko si zapisovali. Ich poznatky dali základ astrológii, ktorá je obľúbená do dnes. V minulosti bolo pravidlo, že žiadny generál nezačal bitvu, alebo admirál nevyplul na more, kým nezvážil situáciu na hviezdnej oblohe.
Aj dnes si vysokí štátnici dajú radiť u vychýrených astrológov...
V stredoveku však vstúpila do života FILOZOFIA ako cesta rozumu a stala sa overovacím nástrojom náboženskej viery. To všetko skončilo, keď na oblohu zameral svoj prístroj Galileo Galilei. Vedci svojimi objavmi a experimentami podkopali všetky staré koncepcie a predstavy vesmíru, do módy prišla nebeská mechanika a z astrológov sa stali podivíni a šarlatáni, ale nielen z nich, celá ezoterická komunita si musela dávať pozor. V podstate to platí dodnes. Nová epocha tzv.ROZUMU odsunula oblasť duše, ducha a pozorovanie Božského bokom, v prospech prevádzkovania fyziky. Nastúpila veda čiste materiálneho aspektu skutočnosti začínajúc polovicou 17.st. išla míľovými krokmi vpred až do 20 storočia. Zlomové sa ukazuje až 21.storočie, kedy sa ukázali prvé známky toho, že veda potvrdzuje existenciu Boha a iba nedávno odstupujúci pápež potvrdil existenciu mimozemských civilizácií.
Hádam opäť nastáva čas Ezoterického poznania a ľudia sa začnú opäť učiť, prípadne nechajú sa poučiť o fungovaní nebeských zákonitostí a súvislostí a o osude človeka. Základy a širší obraz Existencie a zmyslu ľudstva podala už veľmi dávno Kabala, jedno z najstarších učení na Zemi.